Navigácia

Odoslať stránku e-mailom

Obsah

Aktualizácia 27.5.2021

Baníctvo v okolí

 

Článok 1

Baníctvo vo východnej časti Spišsskej Magury

Článok Baníctvo vo východnej časti Spišsskej Magury (1.91 MB), ktorý bol uverejnený v časopise TATRY 3/2021.

autor članku RNDr. Stanislav Pavlarčík súhlasil so zverejnením na obecnej stránke.

 

Článok 2

Slovenská banská cesta Podolínec – 5/40, Vyšné Ružbachy – 5/41

(ZDROJ: Facebook / Baníci Horného Spiša)

 

Geografická poloha

Mesto Podolínec leží v nadmorskej výške 572 m a je situované v doline rieky Poprad vo východnej časti Popradskej kotliny medzi Spišskou Magurou a Levočskou vrchovinou. Aj keď nebol baníckym mestom i keď tu prevládalo nemecké obyvateľstvo, v jeho chotári sa v minulosti na Spišskej Magure v oblasti Veľkej Kýčery (966,7) robili prieskumné banské práce a neskôr v okolí Čuby (869,7) aj geologický prieskum. V priestore JZ od Veľkej Kýčery sa nachádza Rekreačný náučný chodník Sovia poľana.

Obec Vyšné Ružbachy sa nachádza v nadmorskej výške 617 m v doline Rieky a Zalažného potoka v Ružbašskom predhorí v JV časti Spišskej Magury. Banské práce sa tu v minulosti realizovali aj v blízkom okolí Vyšných Ružbách JV od Suchej hory (879,0) v lese nad kúpeľným areálom, čo potvrdzujú prieskumné, väčšinou plytké kutacie jamy (pingy). Najväčšia z nich je kutacia jama Samuel lievikovitého tvaru. Výskyt nerastov tu nebol potvrdený.

História

Územie bolo známe už v praveku v staršej dobe kamennej, čo dokumentujú nálezy kamenných nástrojov.

Podolínec sa prvýkrát spomína v roku 1235. Pôvodne slovanská obec bola postupne osídlovaná nemeckým, poľským, rusínskym i židovským obyvateľstvom. V roku 1412 bol povýšený na slobodné kráľovské mesto. K mestu v minulosti patrili Nižné a Vyšné Ružbachy, Lacková a Forbasy. Významné remeselnícke a obchodne mesto bolo v rokoch 1412 – 1772 v poľskom zálohu. Mestom v stredoveku prechádzala dôležitá obchodná cesta spájajúca Uhorsko cez Spiš s poľským Krakovom. Malo charakter opevneného mesta s mestským hradom. V roku 1968 mu bol priznaný štatút mesta. Pre svoje historické, architektonické, urbanistické a kultúrno-spoločenské hodnoty bola za účelom ich ochrany v roku 1991 zriadená Mestská pamiatková rezervácia.

Vyšné Ružbachy sa spomínajú v roku 1329, čo dokladuje o nej prvá písomná zmienka. K osídleniu a rozvoju osady prispela aj nemecká kolonizácia, po tatárskom vpáde v roku 1241, čo sa prejavilo aj na záujme pri hľadaní nerastov. Patrili Podolínskemu panstvu a mali roľnícky a remeselnícky charakter. V kameňolomoch sa tu ťažil travertín používaný ako stavebný kameň a na sochárske účely. Z dôvodu ochrany minerálnych prameňom bola ťažba postupne zastavená a v najväčšom kameňolome bola zriadená prírodná galéria sympozionálnej plastiky. Sú významným kúpeľným centrom s liečivými minerálnymi prameňmi využívanými od stredoveku až dodnes.

Geologické pomery

Územie s baníckou a geologickou činnosťou na Spišskej Magure aj s Ružbašským predhorím budujú horniny starších treťohôr zastúpených pieskovcami a ílovcami vnútrokarpatského paleogénu. Z nich medzi Toporcom a Vyšnými Ružbachmi vystupujú druhohorné, strednotriasové až spodnokriedové horniny krížňanského príkrovu zložené z vápencov, dolomitov, bridlíc a pieskovcov ružbašského mezozoického ostrova a s útržkami paleogénnych brekcií, zlepencov a numulitových vápencov. Geologická štruktúra predstavuje tektonickú hrasť vyzdvihnutú v mladších treťohorách asi pred 15 miliónmi rokmi na podtatransko-ružbašskom zlome v závere alpínskeho vrásnenia. Z najmladšieho geologického obdobia, zo štvrtohôr sú tu zastúpené riečne a ďalej kamenité a hlinité sedimenty. Vo Vyšných Ružbachoch sa vyskytujú travertíny s minerálnymi prameňmi. Unikátnym je travertínové jazierko Kráter vyhlásené za prírodnú pamiatku a tiež suché travertínové jazierko Smrtná jama s exhaláciami oxidu uhličitého.

Baníctvo

Obdobie starej baníckej činnosti dokumentujú menšie prieskumné banské diela na Spišskej Magure v oblasti Veľkej Kýčery. Pod Sovou poľanou nad Čertovým potokom sa v lesnom poraste nachádza banská štôlňa. Vyrazená bola na konci 18. storočia za účelom hľadania železnej rudy. Vstup do štôlne nie je voľne prístupný. Štôlňa predstavuje vodorovnú 45 m dlhú nevystuženú, ale priechodnú banskú chodbu vyrazenú v paleogénnych pieskovcoch. Okrem nej sa tu z tohto obdobia nachádza ešte niekoľko zarastených plytkých prieskumných jám a a rýh. So starými povrchovými banskými prácami sa tu môžeme stretnúť ešte aj na iných miestach napr. v okolí „Vanslochu“.

Nerastné suroviny

V 60. rokoch minulého storočia sa v okolí Čuby realizoval geologický prieskum na stavebný kameň. Z prieskumu sa tu zachovali viaceré prieskumné diela ako jamy, rýhy i šachtice, robili sa tu i vrty. Plánovalo sa tu otvorenie ložiska na ťažbu strednotriasového až vrchnotriasového vápenca a dolomitu krížňanskej jednotky. Ťažba stavebného kameňa sa z dôvodu ochrany minerálnych prameňov vo Vyšných Ružbachoch nerealizovala. Vápenec, ktorý sa tu pod Čubou v minulosti ťažil v malom kameňolome, poskytoval vhodnú surovinu na pálenie vápna. Zbytky zbúranej pece môžeme tu vidieť dodnes.

Minerálne výskyty

V roku 1967 – 68 sa tu pod Čubou vo vrtoch pri geologickom prieskume zistila hydrotermálna fluoritová mineralizácia. Viaže sa na strednotriasové dolomity až dolomitické vápence krížňanskej jednotky. Má epigenetický charakter. Minerál fluorit (fluorit vápenatý) tvorí drobné zrnká a vyskytuje v tenkých žilkách spolu s kalcitom (uhličitanom vápenatým). Má iba mineralogický význam. Mineralogickú zvláštnosť predstavujú kryštáliky mliečneho a číreho kremeňa, krištáľu. Číra odroda kremeňa sa pre svoj tvar pripomínajúci diamant nazýva ako marmarošský diamant. Vznikli kryštalizáciou z hydrotermálnych roztokov v puklinách pieskovcov vnútrokarpatského paleogénu, odkiaľ sa na povrch dostávajú zvetrávaním. Vyskytujú sa na lesných cestách i v potokoch na Spišskej Magure.

Krasové javy

Pod Čubou, sa vo svahu na jej JV strane nachádza menšia riečno-krasová jaskyňa dlhá 18 m. Hoci nemá kvapľovú výzdobu, je zaujímavá svojou genézou. Je prírodnou pamiatkou a v roku 2008 bola vyhlásená za verejnosti voľne prístupnú jaskyňu.

Použité zdroje:

Archív spracovateľa

Internetová stránka mesta Podolínec a obce Vyšné Ružbachy

Janočko, J. a kol.: Vysvetlivky ku geologickej mape Spišskej Magury 1: 50 000. Štát. geolog. ústav Dionýza Štúra 2000. 176 s.

Kolektív: Geomorfologické členenie SSR a ČSSR. Slovenská kartografia, Bratislava 1986

Nemčok, J. a kol: Vysvetlivky ku geologickej mape Pienín, Čergova, Ľubovnianskej a Ondavskej vrchoviny. GÚDŠ, Bratislava 1990. 132 s.

Turan, J – Vančová, L.: Výskyt fluoritu v karbonátových horninách ružbašského mezozoického ostrova. Mineralia slovaca 3,10. s. 155-157

Obsah tabuľe:

- Označenie lokalít - index

- mapa Slovenskej banskej cesty

- garanti projektu, logá - .........

- texty

- fotografické prílohy

Prílohy

Fotografické prílohy:

- Pohľad na Veľkú Kýčeru od Vyšných Ružbách, foto S.Pavlarčík

- Otvor štôlne na Sovej poľane, foto S. Pavlarčík

- Vnútro štôlne, foto S. Pavlarčík

- Rýha na Sovej poľane, foto S. Pavlarčík

- Prieskumné dielo vo Vanslochu, Foto Ľ. Marfiak

- Šachtica v Čube, foto: S. Pavlarčík

- Jaskyňa v Čube, foto S. Pavlarčík

- Jama (pinga) Samuel, foto: S.Pavlarčík

Podklad spracoval: RNDr. Stanislav Pavlarčík, 16.03.2020,

Spolupráca: Ing. Pavel Homola, Lesy mesta Podolínec a Ľudovít Marfiak, Vyšné Ružbachy

Grafická a technická spolupráca: Banský cech Horný Spiš .......................

 

Pohľad na Veľkú Kýčeru od Vyšných Ružbách, foto S.Pavlarčík

01 Pohľad na Veľkú Kýčeru od Vyšných Ružbách

Otvor štôlne na Sovej poľane, foto S. Pavlarčík

02 Otvor štôlne na Sovej poľane

Vnútro štôlne, foto S. Pavlarčík

03 Vnútro štôlne

Rýha na Sovej poľane, foto S. Pavlarčík

04 Rýha na Sovej poľane

Prieskumné dielo vo Vanslochu, Foto Ľ. Marfiak

05 Prieskumné dielo vo Vanslochu

Šachtica v Čube, foto: S. Pavlarčík

06 Šachtica v Čube

Jaskyňa v Čube, foto S. Pavlarčík

07 Jaskyňa v Čube

Jama (pinga) Samuel, foto: S.Pavlarčík

08 Jama (pinga) Samuel