Navigácia

Odoslať stránku e-mailom

Obsah

VEĽKÁ KÝČERA  966M N.M.

Veľká Kýčera sa nachádza západne od Vyšných Ružbách. Z vrcholového hrebeňa sa naskytujú výhľady na takmer celú obec Vyšné Ružbachy, okolité obce, Vysoké Tatry atď. 

Pohľad na Veľkú Kýčeru

 

Niektorí domáci tvrdia, že pod vrcholom sa nachádza prírodná jaskyňa. Ľudový názov Veľkej Kýčery resp. lúky pod Kýčerou je Kyčora alebo Vanzľoch (v stredoveku po tatárskom vpáde obsadili oblasť Spiša Nemci). Vanzľoch môžeme preložiť do nemčiny ako "diera v stene" (Wand - stena, Loch - diera)... Takže Veľká Kýčera možno ukrýva nejaké tajomstvá...

"Čo hovorí iná legenda o Kyčore"

zdroj: Ružbašské žrodelko č.6 /03-2015

autorka textu: Martina Sekulová

Z potuliek obcou ale aj z historickej literatúry vieme, že sa v našej obci ťažil napríklad vápenec. Mnohí však od svojich prastarých rodičov vedia, že náš chotár ukrýva aj iné vzácne bohatstvo – zlato. Zlato a jeho ložiská sa pretavili do rôznych príbehov. Je to skutočne tak? Alebo je to rozprávka? Posúďte sami. Na pravdivé okolnosti sa rozpomína 55-ročná obyvateľka: „Tento príbeh je veľmi starý. Nie je to výmysel. Je založený na skutočnej udalosti, ktorá sa naozaj stala. Neklamem ťa, ale nemusíš mi veriť. Od starého jeho otca, brat mi to hovoril. On je zať starého. A jemu to hovoril ešte jeho otec. Keď zomieral starý, tak mal 83 rokov a tento príbeh prežil ešte jeho dedo. Všetko, o čom ti chcem povedať, sa stalo tak pred 150 – 200 rokmi. Keď prišiel 15. september, tak sa kravy nechávali v hore na samopašu. Do 15. septembra stále niekto kravy pásol, ale potom sme ich nechávali len tak sa celý deň samé pásť. Tak ten dedo bol vtedy ešte mladý, keď sa to stalo. Mal 30 rokov. Šiel teda do hory po tie kravy. Pod Vanzľohom je rašelina. Preto toto miesto ľudia začali volať Čierna studňa. A tadiaľ on šiel po tie kravy. Keď tu zrazu z nenazdajky stretol 4 kupcov zahalených, ktorí boli na koňoch. Neboli však nášho pôvodu. Boli to Poliaci. A zvláštne bolo, ako mali podkuté kone. Mali na nich podkovy pribité naopak. Keď kráčali smerom od dediny, to vyzeralo, akoby šli opačne. No a teda tí kupci sypali do pripravených vriec akýsi piesok. Nebol to obyčajný piesok. Bol premiešaný so zlatom, s kúskami zlata. A oni ten piesok brali, nakladali na kone a preč odnášali. Lenže keďže on ich tajomstvo zistil, nechceli, aby to niekomu povedal. A tak sa rozhodli zabiť ho, že aby to nevyšlo najavo, že pod Vanzľohom je zlato. Lenže on bol človek chudobný, mal rodinu, začal ich o život prosiť. Sľuboval im hocičo, aj majetok aj kravku, že im dá, len nech mu oni život nevezmú. Naveľa ich nakoniec voľajako presvedčil, aby mu život nechali. Keď oni v tom kríž vybrali a on musel na pánaboha prisahať, že to, čo videl a zažil, nikdy nikomu nepovie a na to miesto nikdy nepríde a zlato hľadať nebude. S tým ho prepustili. A on naozaj, nikdy za celý dlhý život, za 50 rokov tam ani nešiel, ani to nikomu nevyzradil. Lenže na smrteľnej posteli keď ležal, sa rozhodol povedať svoje veľké tajomstvo najstaršiemu synovi. Cítil, že už zomiera a tak si syna dal zavolať a tajomstvo mu povedal. No a synovia a vnuci chceli zlato nájsť. Vzali starého a aj s posteľou ho po chotári nosili, aby im to miesto ukázal. Ale chotár sa za roky zmenil, zarástol a starý človek toto miesto už nenašiel. Po jeho smrti jeho vnuci mnohokrát tieto miesta preliezli a presnorili, ale zlato nenašli. Ešte doteraz tam niekde musí byť.“

 

Ako sa tam dostať:

Priamo na vrchol nevedie žiadna turisticky značená trasa. Na vrchol vedú rôzne neznačené cestičky a chodníčky. Najjednoduchší je výstup od smerovníka Sovia Poľana. Trasu po značených a neznačených trasách zvládne bez problémov aj rekreačný turista - začiatočník (trvanie cesty  z Vyšných Ružbách tam a späť je cca 3hod, prevýšenie je cca 350m).