Navigácia

Odoslať stránku e-mailom

Obsah

Tipy na výlet

 

Obec Vyšné Ružbachy sa nachádza na východných svahoch Spišskej Magury. Priaznivé klimatické podmienky a teplé minerálne pramene, ihličnaté lesy a horský ráz krajiny - to sú atribúty, vďaka ktorým sú Vyšné Ružbachy vyhľadávaným kúpeľným, rekreačným a turistickým strediskom. 

Veľkým lákadlom pre návštevníkov Vyšných Ružbách sú turistické zaujímavosti a atraktivita okolia, aké štedrým priehrštím ponúka príroda Spišskej Magury, Ľubovnianskej vrchoviny i Pieninského národného parku.

V okolí Vyšných Ružbách môžete absolvovať menej či viac náročné turistické výlety po trasách v okolí Ružbách, do Slovenského Raja, Vysokých Tatier, navštíviť Ľubovniansky hrad a múzeum ľudovej architektúry v prírode, splaviť plťou Dunajec alebo si pozrieť stálu expozíciu v múzeu Červený Kláštor. Motorizovaným návštevníkom môžeme tiež odporúčať návštevu kaštieľa v Strážkach, historickú Levoču, Spišský hrad a Gotickú cestu, ktoré potešia predovšetkým milovníkov histórie. Nákupov chtivých zase privíta poľský Nowy Targ a Nowy Sacz so svojimi trhmi.

V lete si môžete vypožičať horský bicykel, objednať lekcie jazdenia alebo jazdecký piknik v prírode, pre väčšie skupiny radi pripravíme posedenie pri pečenom prasiatku s goralskou hudbou v prírode. Svoj pobyt môžete stráviť aj leňošením pri otvorenom kúpalisku, ktoré má uprostred ostrovček porastený smrekmi a je zásobované vodou z termálneho prameňa Izabela. V zime je k dispozícii osem lyžiarskych vlekov na svahoch s rôznym stupňom prevýšenia a náročnosti, s umelým zasnežovaním a možnosťou nočného lyžovania. Opäť máme pre našich klientov zľavnené permanentky na vleky. Ponúkame aj novinku - jazdenie na lyžiach ťahaných koňom, vyhliadkovú jazdu na saniach a kvalitné bežecké trasy. K dispozícii sú samozrejme aj zjazdovky Vysokých Tatier.

 

Možnosti trávenia voľného času vo Vyšných Ružbachoch a okolí sú bohaté... 

Leto:  

  • prírodné letné kúpalisko
  • turistika, cykloturistika 
  • tenisové kurty
  • rekreačné a liečebné jazdenie na koni
  • splavy po rieke Dunajec
  • návšteva sochárskeho sympózia
  • prehliadka Ľubovnianskeho hradu
  • múzeum v kaštieli Strážky
  • návšteva historickej Levoče
  • Spišský hrad

Zima:

  • zjazdové lyžovanie
  • 8  lyžiarskych vlekov
  • dobré trate na bežky
  • sánkovanie
  • výuka lyžovania
  • nočné lyžovanie
  • jazda na saniach s konským záprahom
  • možnosť kúpania v krytom bazéne v liečebnom dom

 

Čo by ste mali navštíviť? 

 

Termálne kúpalisko Izabela

Izabela

Termálne kúpalisko Izabela Vyšné Ružbachy s celoročnou prevádzkou a s možnosťou večerného kúpania má 4 vonkajšie bazény (s teplotou vody 26-36°C) s minerálnou hydrouhličitanovou a vápenatohorečnatou vodou. Je vhodná na liečbu neuróz, psychóz, ťažkostí pohybového ústrojenstva, bronchitídu a onkologické indikácie. Krásne prostredie kúpeľov je priam predurčené na prechádzky a relax v prírode. V parkoch nájdete okrem zaujímavých výtvorov prírody alebo človeka i množstvo sôch a kompozícií od rôznych umelcov. 

Originálnou atrakciou areálu je ostrov v rekreačnom bazéne s vysokými ihličnatými stromami, skokanská veža v plaveckom bazéne s výškou 5 metrov a odsúvateľná kopula na termálnom krytom bazéne.

 

IzabelaKrytý termálny bazén s teplotou vody 34 °C je v prevádzke po celý rok. Odsúvateľná kopula spolu s pohyblivými stenami na tomto bazéne zabezpečuje blízky neopakovateľný kontakt s okolitou prírodou. Súčasťou termálneho krytého bazénu je aj oddychový priestor s občerstvením a šatňami.

Termálna voda pre kúpalisko je privedená priamo z vrtu Izabela Kúpeľov Vyšné Ružbachy. Ide o prírodnú liečivú vodu – stredne mineralizovaná, hydrogenuhličitanová, vápenatohorečná, hypotonická s obsahom plynu CO2 791 mg/l. Termálna voda má liečivé účinky na ochorenia obehového ústrojenstva, choroby dýchacích ciest, duševné a ženské ochorenia.

 

Bazény

Bazény Plavecký bazén Ostrovný bazén Detská bazén 1 Detská bazén 2 Termálny bazén
Dĺžka 50 m 33 m 11 m 11 m 33 m
Šírka 16 m 22 m 15 m 18 m 12 m
Najmenšia hĺbka 1,8 m 1,2 m 0,3 m 0,5 m 1,2 m
Najväčšia hĺbka 4 m 1,6 m 0,6 m 1,2 m 1,4 m
Vodné atrakcie skokanská veža hríbik

 

Medzinárodné sochárske sympózium

sympozium

Jednou z hlavných atrakcií Vyšných Ružbách je travertínový lom, ktorý dláta kamenosochárov premenili na zaujímavú galériu sôch pod otvoreným nebom. Má dlhoročnú tradíciu – je najstarším sympóziom na území Slovenska. Jeho začiatky siahajú do r. 1964, kedy sa konal prípravný, nultý ročník. Pri jeho zrode stáli sochári Miloslav Chlupáč, Rudolf Uher, Andrej Rudavský a predovšetkým zakladateľ európskej sochárskej sympoziálnej tradície, nedávno zosnulý Karl Prantl. Inšpirovali sa sochárskym sympóziom v St. Margarethen v Rakúsku, tradíciu ktorého založil v roku 1959 Karl Prantl.

Na odporúčania Prantla a podľa jeho príkladu sa títo umelci pokúšali nájsť vhodnú lokalitu na Slovensku. Hľadali miesto s kameňmi so sochárskou kvalitou a vlastnosťami, či vhodnosťou a výnimočnosťou prostredia pre tvorbu sympoziálneho typu. Voľba padla na Vyšné Ružbachy – a nebola to náhoda. Ružbachy boli pre stretnutie sochárov predurčené – bol tu vhodný sochársky materiál – kvalitný ružbašský travertín v prírodnom teréne so svojráznou profiláciou striedajúcich sa lúk, miernych návrší, či zalesnených kopcov územia bohatého na minerálne pramene. Tento región si zároveň zachoval bohatú pôvodnú kultúru a tradíciu vo svojom náreči, piesňach, krojoch, zvykoch a ľudovej architektúre. Celá táto scenéria kultúrneho a prírodného prostredie pôsobí inšpirujúco na umelcov. Počas sympózia vznikajú diela, ktoré vytvárali umelci svoje diela slobodne, bez nútenej ideovej motivácie, či objednávky. Práve táto slobodná slobodná realizácia bola pre sochárov veľmi dôležitá. 

Na sympóziách vznikali sochy, ktoré akoby priamo vyrastali zo zeme. Na svojich obdivovateľov pôsobili dojmom „totemového spojenia s prírodným prostredím“. Takúto podobu a dojem vytvára dodnes areál Medzinárodného sympózia vo Vyšných Ružbachoch.  Na rozlohe niekoľko sto štvorcových metrov má návštevník možnosť vidieť vyše sto skulptúr rôznych autorov, rôznych kultúr, ale aj rôznej úrovne. Komplex tak predstavuje kultúrnu pamiatku s mohutnou dokumentárnou a historickou hodnotou, dobovú kroniku ideí vysekanú v kameni, medzinárodnú muzeálnu expozíciu pod holým nebom. 

História ružbašského sympózia sa začína rokom 1964 a mohli by sme ju rozdeliť do štyroch etáp:

  1. obdobie rokov 1964 – 1969
  2.  obdobie rokov 1970 – 1980
  3.  obdobie rokov 1981 – 1990
  4. obdobie rokov 1997 – 2003 

Obdobie rokov 1964 – 1969

Základnou ideou sochárskych sympózií v 50. a 60. rokoch vznikajúcich v Európe bol zrod sochárskeho diela uprostred prírody – v kameňolomoch ako „prírodných ateliéroch“. Išlo o vznik skulptúr z miestneho materiálu vo vzťahu k miestnej krajine a s víziou následnej integrácie sochy s prírodou. 

S pomocou miestnych obyvateľov si nadšenie a prvé skúsenosti z rakúskeho St. Margarethen Chlupáč, Uher a Rudavský overili na vlastnej koži v tzv. „predsympóziu“ v roku 1964. Nasledujúci prvý ročník odštartoval  sériu najvydarenejších ročníkov sochárskeho sympózia vo vynikajúcej zostave samotných zakladateľov sympózia, ale aj so zahraničnými účastníkmi Karlom Prantlom z Rakúska a Herbertom Baumanom z Nemencka. Ich plastiky dodnes zdobia sympózium v Ružbachoch a patria k skvostom celého sympoziálneho areálu. 

Počas nasledujúcich štyroch ročníkov pribudlo do Areálu k ôsmim pôvodným ďalších sedemnásť sôch od známych uznávaných európskych umelcov: Maurice Lipsi z Francúzska, Barnabas Sartori z Rakúska, Yasuo Mizui z Japonska, Rolf Jorres a Elmar Daucher zo západného Nemecka, Pat Discaová a Bredford Graves z USA, Natalia Andolfato z Talianska, či český zástupcovia Zdeněk Palcr, Zbyněk Sekal, Libor David a Slovákov Andrej Rudavsky, František Patočka, Pavol Binder. 

Obdobie rokov 1970 – 1980

Obdobie poznamenané „normalizáciou“ spoločenského života aj umenia. V tomto období sa sympózia nezúčastnil žiadny umelec zo západného bloku. Prednosť dostali umelci bratských socialistických krajín (Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko, Poľsko, krajiny bývalého Sovietskeho zväzu). Vzniklo mnoho diel nízkej kvality, orientovaných na popisný figuralizmus, ale zároveň aj niekoľko zaujímavých skulptúr nadväzujúcich na predchádzajúce obdobie od autorov Juraj Bartusz, Juraj Gavula, Imrich Svitana, Mária Bartuszová zo Slovenska. 

V roku 1980 sa prvý krát na ružbašskom sympóziu ako sochár zúčastnil rodák z Ružbach Štefan Kovaľ. Neskôr bol niekoľkoročný správca kameňolomu. Dnes tu má aj svoj ateliér. Štefan Kovaľ bol „dušou“ sympózia, na žiadnom z nich nechýbal s radou, pomocou, organizačným zabezpečením. Aktívne ako sochár sa zúčastnil na dvoch z nich.  

Obdobie rokov 1981 – 1990

Aj obdobie do roku 1990 malo podobný priebeh a úroveň ako predchádzajúce desaťročie. V roku 1987 – 1988 bola vypracovaná štúdia a architektonický projekt Pavla Merjavy a kol. rozmiestnenia a označenia vytvorených diel, oplotenia a rekonštrukcie areálu lomu. Zámerom bolo vytvoriť príťažlivý Areál Medzinárodného sochárskeho sympózia najmä pre turistov. Tento zámer však nebol realizovaný. 

V roku 1990 sa konal posledný ročník sympózia, ktoré sa  dovtedy organizovalo nepretržite 27 rokov. Ružbašské sympózium sa tak zaradilo medzi najdlhšie trvajúce sochárske sympózia v Európe.

Obdobie rokov 1997 – 2003

Porevolučné nadšenie umelcov, organizátorov a zodpovedných funkcionárov rýchlo opadlo. Problémy nastali pri vysporiadaní pozemkov, ale ustal záujem aj zo strany umelcov a kultúrnej obce. V období keď sa už zdalo, že ružbašské sympózium natrvalo zapadne do zabudnutia, bol v roku 1997 Areál so všetkými sochami vyhlásený za kultúrnu pamiatku. Tým sa predišlo snahám premiestniť plastiky do iných „kultúrnejších“ oblastí Slovenska. 

S veľkým úsilím a podporou kúpeľov a obce sa podarilo opäť oživiť ďalších 6 ročníkov sympózia pod garanciou Tatranskej galérie v Poprade. Podujatia však boli buď nostalgickou spomienkou na zašlú slávu predchádzajúcich ročníkov, alebo provokujúcim stretnutím umelcov s cieľom pripomenúť veľký kultúrno-hodnotový význam tohto miesta – génia v kontexte slovenského, ale aj európskeho výtvarného umenia. 

sympoziumV pol. 90. rokov sa rozhodol sympózium vo Vyšných Ružbachoch oživiť sochár Miroslav Kollár (absolvent VŠVU z r. 1992 v ateliéri Jozefa Jankoviča), a to inovatívnou formou. Prostredníctvom cezhraničnej spolupráce do podujatia zapojil viacero subjektov (štátnych, súkromných), vymedzil tému na isté časové obdobie a postupne začal popri rovesníkoch alebo starších sochároch z domácej scény prizývať účastníkov z európskych aj mimoeurópskych krajín.

Dnes patrí Medzinárodne sochárske sympózium Vyšné Ružbachy medzi jedno u najstarších sympózií v Európe. Jeho ďalší osud je však neistý. Podujatie európskeho formátu sa nezaobídu bez podpory širokej verejnosti ako aj významných kultúrnych ustanovení. Dôležitou ostáva aj otázka zachovania a zreštaurovania vytvorených diel, niektoré z nich mimoriadnej umeleckej hodnoty. 

Areál Medzinárodného sochárskeho sympózia vo Vyšných Ružbachoch bol 1.7.1997 MK SR vyhlásený za kultúrnu pamiatku. Srdečne Vás pozývame pozrieť si sochárske diela, ktoré teraz zdobia aj interiéry a exteriéry kúpeľov.

 

Biely Dom

 

Biely DomVznešenú budovu Biely dom dal postaviť Gróf Andrej Zamoyski s manželkou Izabelou de Bourbón (neter španielskeho kráľa Alfonza). Je postavaný z bieleho travertínu v biedermeierovskom slohu v roku 1931 v duchu historizujúcich reminiscencií s klasicistickými prvkami a kombináciou travertínu s hladkým murivom stavby. Táto stavba pripomína obdobie najväčšieho rozkvetu kúpeľov. Monumentálny kamenný Biely dom je vybudovaný v štýle biedermeier na skalnom útese nad parkom a údajne bol inšpirovaný jedným z palácov v Monte Carlo. Jeho autorom je architekt Kesselbauer z Levoče, pričom plány a výstavbu uskutočnil Ing. Jozef Kováč. 

Na stavbu Bieleho Domu bol použitý travertín a názov je odvodený od bielych travertínových fasád. Túto modernú budovu dal postaviť gróf Zamoyski, aby slúžila na stravovanie. Dnes slúži ako jedáleň, kaviareň a spoločenské centrum. 

Biely Dom bol vyhľadávaným kultúrno - spoločenským strediskom poľskej šľachty. V súčasnosti je vyhľadávaným miestom spoločenských podujatí (ples, recepcia, banket, raut, catering, svadby, jubileá, stužkové a iné). Biely dom sa stal aj gastro centrom pre klientov ubytovaných v Travertíne I., Travertíne II. a Švajčiarskych domčekoch. V budove sa nachádza reštaurácia grófa Zamoyského, ktorá ponúka príjemné posedenie v komornejšom štýle s pestrým výberom chutných špecialít. V kúpeľnej kaviarni Bieleho domu sa usporadúvajú zaujímavé spoločenské podujatia (koncerty, zábavy, diskotéky...) a voľné chvíle môžete stráviť aj na terase Bieleho domu pri šálke kávy, chutnom múčniku či pohári skvelého vína.

 

Jazierko Kráter

 

Okrem bazénov s minerálnou vodou sú Vyšné Ružbachy známe aj krátermi, ktoré vznikli prepadnutím travertínových kôp vyzráľaných okolo minerálnych prameňov bohatých na vápnik.Nepochybne najväčšou atrakciou z pohľadu prírodného bohatstva je však travertínové jazierko Kráter, najväčšie svojho druhu na Slovensku a pravdepodobne aj v strednej Európe. 

Ružbašské krátery nemajú nič spoločné so sopkami či sopečnými erupciami, ak keď ich pomenovanie tento pôvod evokuje. Vznikli prepadnutím travertínových kôp vyzrážaných okolo silne mineralizovaných prameňov bohatých na vápnik. 

Pôvod jazierka Kráter treba hľadať v dvoch základných predpokladoch - teda výveroch silne mineralizovaných vôd na zlome na úpätí Spišskej Magury (tie sa využívajú aj pre kúpeľné účely) a v mocnom súvrství travertínov, ktoré sa z týchto vôd vyzrážali. Vplyvom priaznivých podmienok sa vytvorilo unikátne kruhovité jazero kráterovitého typu, s priemerom až 20 metrov, hĺbkou tri metre a teplotou vody 23 stupňov. Táto stála teplota, ako aj pomerne silná mineralizácia (až 3,13 g/l vody) zabezpečuje, že Kráter ani v zime nezamŕza. 

Travertínová hrádzka jazierka, ležiaceho na vrchole nevýraznej kopy, je vysoká asi 1 meter a neustále je formovaná novými vrstvičkami pramenitú - teda plastickej hmoty, ktorá sa tvorí z vyzrážaných minerálov, časom tvrdne a mení sa na klasický travertín. Kráter má pomerne ustálený vodný režim, napája ho prameň s výdatnosťou necelých osem litrov za sekundu, cez trhliny na dne zároveň neustále uniká do vody oxid uhličitý.

 

jazierkoVoda, ktorá sa nachádza v Kráteri, ale aj ostatných minerálnych prameňoch Vyšných Ružbách, má zaujímavý pôvod. Jej zberná oblasť totiž leží až v Belianskych Tatrách, kde sa vo vrstvách tamojších vápencov a dolomitov mineralizuje. Potom putuje ako krasová voda pod mocnými súvrstviami bridlíc a flyšu Spišskej Magury smerom na východ a vystupuje pod tlakom na spomínanom zlome, v tzv. ružbašskom tektonickom okne. 

Zaujímavým prírodným fenoménom je aj tzv. Smrtná jama, ktorá leží neďaleko Krátera, v kúpeľnom parku. Je to suchý bezvodý kráter, z ktorého uniká jedovatý oxid uhoľnatý a odtiaľ pochádza aj jeho názov. V neďalekom starom travertínovom lome je zasa unikátna prírodná galéria plastík, kde okrem umenia možno obdivovať aj odtlačky rastlín.

Jazierko Kráter je od roku 1967 chránené zákonom, čo okrem iného vylučuje aj kúpanie v ňom. Zároveň leží v ochrannom pásme Pieninského národného parku.

  

 

Termálne pramene 

 

Na úpätí Spišskej Magury odpradávna vyvierali teplé pramene s vysokým obsahom vápenca. V areáli kúpeľov Vyšné Ružbachy možno doteraz nájsť niekoľko menších podobných úkazov okolo už vyschnutých prameňov.

Dve zdraviu prospešné zložky sa stretli v kúpeľoch Vyšné Ružbachy a to: teplé minerálne pramene a prijateľná klíma. Pramene obsahujú uhľovodíkovú, vápenato-magnéziovú, uhličitú, hypotonickú (znižujúcu krvný tlak) a stredne mineralizovanú vodu.  14 prameňov vyprodukuje približne 150 litrov minerálnej vody za sekundu. Teploty prameňov sa pohybujú v rozpätí od 4˚C-23˚C.

Termálne pramene

Najvýdatnejší z približne desiatky tunajších prameňov nesie meno Izabela. Jeho liečivé – a antidepresívne – účinky ovplyvňuje priaznivý obsah vápnika, horčíka, a tiež líthia. Preto sa využíva najmä pri liečení psychických problémov, vysokého tlaku a chorôb s ním spojených, ako je ateroskleróza, mozgové príhody a podobne. Liečivé účinky vody doplňujú ďalšie progresívne procedúry, okrem toho sú dnes kúpele využívané v značnej miere na relaxačné a oddychové pobyty v spojení s wellness a klimatickými účinkami nádherného prostredia v lone hôr a lesov, na rozhraní dvoch národných parkov – Tatranského a Pieninského. Najefektívnejší prameň - Izabella vyprodukuje 100 litrov vody za sekundu. Centrum kúpeľov zásobuje vodou, ktorá sa používa na balneoterapiu, alebo slúži ako zásoba do bazénov na liečebné účely počas letného obdobia. Ostatné pramene vyvierajú spod liečebného domu Travertín.

Hydrouhličitano-síranové, vápenato-horečnaté hydrouhličité liečivé pramene a povzbudivé klimatické podmienky umožňujú liečiť tieto ochorenia: onkologické choroby, choroby obehového ústrojenstva, neturbekulózne choroby dýchacích ciest, choroby pohybového ústrojenstva, duševné choroby, ženské choroby a choroby z povolania. Pri liečbe sa využívajú účinky špeciálnej zdravotníckej techniky: fyzikálna terapia, svetloliečba, balneoterapia, liečebná telesná výchova a psychoterapia. Pramene v kúpeľoch Vyšné Ružbachy by sa mali piť pri brušných a črevných problémoch, pri bolestiach mandlí a hlavy. Taktiež pomáhajú pri liečení reumatických, zažívacích, kožných, pľúcnych a srdcovo-cievnych chorôb.

 

 

Kostol Obetovania Pána

 

Barokový farský chrám Obetovania Pána pochádza z druhej polovice 17. storočia a je najstaršou stavebnou pamiatkou Vyšných Ružbách. Bol postavený v roku 1682 na mieste starého dreveného kostola, ktorý sa údajne rozpadol.

 oltárHlavný drevený oltár pochádza z roku 1923. Oltár vystihuje hlavný sviatok kostola. Je tu vyobrazená Mária Matka Ježišova, ktorá obetuje svoje dieťa Nebeskému Otcovi. V kostole je ešte niekoľko ďalších vzácnych pamiatok. Ranobarokový bočný oltár Korunovania Panny Márie z konca 17. storočia zdobí rovnomenný rokokový obraz z obdobia okolo roku 1740.Neskorobarokový bočný oltár Srdca Ježišovho je z polovice 18. storočia, rovnako ako barokovo-klasicistická kazateľnica. Oltár je zdobený viacfarebnou drevorezbou a po jeho bokoch sú plastiky anjelov držiacich rám obrazu. Ozdobou kostola sú strieborné pozlátene kalichy – neskorogotický kalich zo 16. storočia a dva renesančné z roku 1939 a 1664. Kostol bol v roku 1963 vyhlásený za kultúrnu pamiatku. 

 

 

kostolikVežu kostola pravidelne rozozvučia zvony. Najväčší bol nainštalovaný v roku 1922. tento zvon odlial Richard Herold z Chomutova. Ďalšie dva zvony, odliate v prešovskej zvonárskej dielni boli nainštalované v roku 1932. Zvony boli elektrifikované v roku 1930.

 

Až do roku 2001 patrili Vyšné Ružbachy spolu s Lackovou do farnosti Nižné Ružbachy. Podmienkou pre zriadenie samostatnej farnosti bolo postavenie fary. V lete toho roku bola dostavaná a posvätená nová fara, na ktorú prispeli veľkou mierou aj miestni veriaci. 1.júla 2001 novú faru posvätil pomocný biskup Spišskej diecézy Mons. Andrej Imrich.