Navigácia

Odoslať stránku e-mailom

Obsah

Významné osobnosti

 

Žiadne dielo, žiadna udalosť sa nemôže udiať bez ľudí. Dejiny miest a dedín sú dejinami ľudských činov.  Taktiež dejiny Vyšných Ružbách sú predovšetkým dejinami ľudí – tých významnejších, slávnejších, ale i tisícov bezmenných, bez ktorých by však Ružbachy dnes neboli tým čím sú.

 

STANISLAV  LUBOMIRSKI

(1583 – 17.06.1649)

STANISLAV  LUBOMIRSKI

Poľský krajinný hospodár, ríšske knieža, od roku 1605 spišskí starosta a vojvoda. Veľkou mierou sa zaslúžil o výstavbu a rozvoj kúpeľov vo Vyšných Ružbachoch.

Spišské starostovstvo, ktoré spravovalo 13 spišských miest založených Poľsku Žigmundom Luxemburským, kúpil jeho otec v roku 1591 a v držbe jeho potomkov zostalo až do roku 1740. Stanislav rozsiahle panstvo spolu so spišským starostovstvom zdedil a majetky ešte rozmnožil. Následkom toho v prvej polovici 17. storočia patril k najbohatším poľským magnátom.

Od roku 1621 bol veliteľom kráľovského vojska v boji proti Turkom, zúčastnil sa na mnohých bitkách. V čase Betlenovho povstania nechal založené mesta obsadiť zosilnenými poľskými posádkami. Ako jezuitský odchovanec bol za proces rekatolizácie na Spiši a podporoval príchod Piaristov do Podolínca. Nechal pre nich postaviť komplex barokových budov a založil tu aj piaristické gymnázium, ktoré zohralo významnú úlohu pri vzdelaní poľskej i slovenskej mládeže.

Počas spišského starostovstva dal opraviť Ľubovniansky hrad, postaviť kaplnku sv. Michala, Provinčný dom s arkádami v Starej Ľubovni a niekoľko budov v ružbašských kúpeľoch. 

 

JÁN INNOCENTI PETRYCY

(1592 Poľsko – 1641 Poľsko)

JÁN INNOCENTI PETRYCY

Bol doktorom filozofie a medicíny, profesorom na kráľovskej Akadémii. Písal knihy z histórie ale tiež z okruhu medicíny – o vode v Druzbaku a Leckowej z roku 1635, ktorú napísal na žiadosť spišského starostu Stanislava Ludomirského. Rozprava bola vôbec prvou vedeckou prácou o liečivých účinkoch tunajších minerálnych prameňov a vôd.

Ružbachy navštívil viac krát kvôli pozorovaniu a skúmaniu miestnych prameňov a ich účinkov. Popísal aj tzv. smrtnú jamu.

 

 

 

 

 

 

EDUARD KORPONAY

(01.09.1814 Levoča – 14.02.1891 Nižné Ružbachy)

Kňaz, spisovateľ, básnik, ľudovo – výchovný pracovník sa narodil v rodine stoličného úradníka z Levoči. Študoval na piaristickom gymnáziu v Podolínci, filozofiu a právo na akadémií Košiciach a teológiu na Pázmáneu vo Viedni. V rokoch 1833 – 1839 pôsobil ako rímskokatolícky kaplán v Poprade a potom až do roku 1891 ako farár a od roku 1894 ako dekan v Nižných Ružbachoch. Ako farár spoločnej farnosti pôsobil aj vo Vyšných Ružbachoch. 

Eduard Korponay zohral významnú úlohu v živote oboch obcí. Ako propagátor ovocinárstva, včelárstva a zakladania úverových spolkov snažil sa napomôcť hospodárskemu a sociálnemu povzneseniu slovenského roľníctva. Bol reprezentantom poslednej fázy bernolákovského národnobuditeľského a osvietenského pohybu.

Veľkou mierou sa zaslúžil o boj proti alkoholizmu, ktorý bol v tom čase veľmi rozšírený, a to aj medzi ženami. Vydal 5-dielne didakticko-náučne dielo a v bernolákovčine veršovanú činohru Pálenka alebo rozličné, nejvíc smutné obrazi pospolitého života, v stred staleta XIX-ho v štiroch dejoch.

V roku 1844 založil v Nižných Ružbachoch Bratstvo kresťanskej striezlivosti. Takéto spolky vznikali potom aj v okolí. Od roku 1838 bol tajomníkom Spolku sv. Vojtecha na Spiši. Jeho hrob v Nižných Ružbachoch bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku .

 

JAN KANTY ZAMOYSKI

(17.08.1900 Krakov – 28.09.1961 Monte Carlo) JAN KANTY ZAMOYSKI

Poľský šľachtic zo slávneho poľského rodu. ktorého politický význam siaha až do 16. storočia, kedy Jan Saryusz Zamoyski založil Rád Zamoyských s rodinným šľachtickým erbom Jelito.

Počas života svojho otca začal spravovať majetok – medzi iným aj obec a kúpele Vyšné Ružbachy. Ich vlastníkom sa stal po otcovej smrti. Rozhodujúcou mierou sa zaslúžil o výstavbu a rozvoj ružbašských kúpeľov, kde vybudoval okrem iného Biely Dom, kúpalisko a ďalšie stavby. Zaslúžil sa o rozvoj turizmu na východnom Slovensku.

V roku 1929 sa oženil so španielskou princeznou Izabelou Krystynou Mercedes Karolínou Adelaidou Rafaelou kňažnou de Bourbon.

 

JOZEF ŠUBA

(1915 Horné Jasanie – 1997 Vyšné Ružbachy)

Pedagóg, kultúrno-osvetový pracovník a kantor sa narodil síce na strednom Slovensku, ale väčšinu života žil a tvoril v obci Vyšné Ružbachy. Pracoval tu, učil mládež. organizoval kultúrno-spoločenské podujatia v obci. Bol váženým občanom, dušou kultúrneho povznesenia obyvateľov obce.